Som rodený Čechoslovák (presnejšie povedané „devout“ Čechoslovák a až fanatický čechoslovakista) a mojimi materinskými jazykmi sú oba dialekty Československého jazyka – Čeština a Slovenčina, ktoré obe ovládnam slovom aj písmom a to vrátane odbornej terminológie.
Keďže strednú školu som absolvoval na bilingválnom francúzskom gymnáziu v Košiciach, získal som tak plnodnotné stredoškolské vzdealnie vo francúzskom jazyku a veľmi solídne základy pre jazykové zručnosti prekladateľa (a zároveň získal Štátnu jazykovú skúšku na stupeň C1-2). Prekladateľstvo bolo mojé prvé povolanie od 17 rokov (tj. polovica môjho života) a dodnes ho v rozhovoroch uvádzam ako „civilné povolanie“ – z mojej strany ide o akýsi náznak toho, že lekárake povolanie nepovažujem za bežné povolanie, ale skôr za niečo, čo sa žije – akúsi zvláštnu „svetskú rehoľu“, zvláštnu svetskú „mystiku“, ktorú človek prežíva viac, než ňou pracuje (čosi také, ako vidíme v Croninovom románe Citadela).
Vzhľadom na lingua franca vedy a medicíny, ktorou je angličina, som sa postupne zdokonalil aj v tej, v pasívnej úrovni prakticky na úroveň native speaker-a.
Zatiaľ čo v úvodnej fáze svojej prekladateľskej kariéry som bol zameraný všeobecnejšie (právo, technika, ekonómia atď), dnes pre krátkosť času sa dominantne (a je treba povedať v minimálnej miere) venujem prevažne odborným medicínskym prekladom v uvedených jazykových kombináciách. Výhodou je, že lekárske preklady nie sú veľmi obľúbené pre prekladateľov – nelekárov, ktorí sa často natrápia s terminológiou, ktorá je pre mňa každodenný chlieb a tí niekedy sami preklad/zákazku posunú kolegovi – odbornému prekladateľovi.
Dnes už ide naozaj o minoritnú, snáď reliktntú časť mojej odbornej činnosti, ale z akejsi profesionálnej cti si ju dodnes uchovávam a venujem sa jej, keď je možné – preklady lekárskych správ, informácií a pod. na zmluvu/dohodu. Toto povolanie stálo na začiatku mojej kariéry a chcem, aby tam zostalo až do konca.